[twitter-follow username="btctip_cz" scheme="dark"]
.
V
prvej časti našej trilógie sme sa pozreli na tému Smart money, technológií a kryptomien z nadhľadu. V tejto druhej časti sa pozrieme detailnejšie na to, akými filozofiami (tézami) sa inštitúcie a iní veľkí hráči riadia a aké stratégie používajú.
Investičné tézy
Každý profesionálny investor, ktorý investuje do určitej triedy aktív by mal mať nejakú investičnú tézu.
Investičná téza je racionálny dôvod prečo investujeme práve do daného aktíva. Zahŕňa predstavu nejakej budúcnosti spojenú s odhadom pravdepodobnosti, že daná budúcnosť nastane a pretavená do konkrétneho investičného plánu.
Investičná téza by sa mala opierať o čo najviac faktov a čo najmenej predpokladov, mala by byť logicky konzistentná a obstáť voči kritike. To, že do aktíva investuje môj sused, obľúbený krypto guru či niekto iný NIE JE INVESTIČNÁ TÉZA. Rovnako nie je tézou ani konkrétny obchodný signál na základe
technickej analýzy.
Skvelým príkladom makro investičnej tézy pre Bitcoin a kryptomeny je tento
talk od analytika Toma Lee. V skratke hovorí že: kryptomeny sa formujú ako nová trieda aktív, ktorá priláka hlavne generáciu millennials. Tí budú za niekoľko rokov v druhej fázi produktívneho veku a budú si sporiť a investovať prevažne do kryptomien, keďže podľa prieskumov neveria štátom ani bankám.
Zaujímavú makro-tézu má i investičný fond
Placeholder VC Chrisa Burniskeho, autora knihy
Cryptoassets (ktorú týmto odporúčam hlavne menej skúseným krypto investorom).
Vedeli ste že: Veľmi rozšírenou tézou je, že Bitcoin sa vďaka svojim vlastnostiam stane dominantným, decentralizovaným a likvidným úložiskom hodnoty a dosiahne vďaka tomu minimálne tržnú kapitalizáciu zlata (7 biliónov dolárov)?
[caption id="attachment_7342" align="aligncenter" width="1024"]
Investičná téza pre Bitcoin ako dokonalé “hard money”[/caption]
Investičná téza sa dá zobecniť ešte viac. Napríklad:
“Akcie a nehnuteľnosti sú jediné aktíva, ktoré tvoria skutočnú hodnotu, pretože generujú cashflow, treba preto investovať iba do nich.”
Vo svete veľkého investovania však platí, že čím je naša téza konkrétnejšia, tým lepšie. Odlíšime sa tak od iných hráčov a ak je naša téza správna a originálna, máme nad nimi šancu získať výhodu. Investičná téza je pre fond v podstate niečo ako firemná vízia pre podnik.
Dva a pol tézy
Poďme ale nazad ku krypto trhom. Veľkých hráčov v kryptomenách som rozdelil podľa ich prístupu (či tézy) na
3 skupiny. Budeme teraz brať do úvahy len tých hráčov, ktorí obchodujú priamo kryptomeny, tokeny a iné digitálne aktíva (teda nie iba napríklad podiely spoločností).
1. Probabilistický prístup
“Veríme že kryptomeny sú revolučná technológia, a chceme byť long, ale nevieme ktorá zo širokého spektra kryptomien uspeje, preto diverzifikujeme.”
Táto téza v podstate hovorí, že krypto technológie sú dobrá investícia, ale sme ešte v príliš ranej fázi než aby sa dalo určiť, ktorá kryptomena bude naozaj úspešná. Probabilistickí investori priznávajú, že nevedia presne odhadnúť budúcnosť a snažia sa uvažovať v pravdepodobnostiach. Preto tvoria balancované a diverzifikované portfolio, v ktorom sú zastúpené všetky hlavné technologické (i ideologické) prúdy tak, aby ich portfolio bolo profitovalo z čo najviac verzií možnej budúcnosti kryptomien a krypto-trhov.
Typickým príkladom z tejto skupiny sú diverzifikované venture capital fondy, indexové fondy a long hedge fondy (podobne ako u akcií).
Hlavné stratégie: dlhodobé a pasívne investovanie, diverzifikácia, fundamentálna analýza kombinovaná s makro analýzou trhu.
Niektorí predstavitelia: Multicoin Capital,
Grayscale Investments,
Bitwise investments, Sigil (privátny investičný fond autora článku)
[caption id="attachment_7347" align="aligncenter" width="1024"]
Barry Sillbert, Digital Currency Group & Grayscale Investments - vytvára indexový krypto fond pre retailových investorov[/caption]
2. Deterministický prístup
“Veríme, že kryptomeny sú revolučná technológia a máme jasnú predstavu o tom, ktorá technológia bude úspešná, preto sme zameraní úzko a do rozvoja vybranej kryptomeny sa aktívne zapájame.”
Títo investori nielenže veria v krypto technológie a ich budúcnosť ale narozdiel od prvej skupiny majú silný názor na to, ktorá konkrétna technológia uspeje. Okrem obľúbených Bitcoinových maximalistov (nájdu sa
aj medzi inštitucionálnymi investormi) sú to napríklad i proponenti ekosystému Etherea a jeho ICOs či investori zastávajúci tézu “blockchain, not Bitcoin”.
Jedná sa o viac špecializovaných investorov s užšie zameraným, menej diverzifikovaným portfoliom. Často sa do projektov i aktívne zapájajú, ovplyvňujú ich a pomáhajú im presadiť sa. Táto snaha však môže viesť k centralizácii projektu či mocenským bojom.
Typickým príkladom z tejto skupiny sú nepríliš diverzifikované, aktívne Venture Capital fondy, niektorí veľkí ťažiari (ktorí investujú do miningu konkrétnej kryptomeny), ICO fondy a inkubátory (veľké ICOs ktoré svoj kapitál využívajú na podporu projektov na vlastnej platforme).
Deterministickí investori často nekupujú len tokeny projektov ale i podiely na spoločnostiach, ktoré sa zasadzujú o ich vývoj v early fázi (akými sú napr. Ethereum Foundation či Block.One).
Hlavné stratégie: užšia investičná téza, sústredenie kapitálu do malej skupiny projektov, nákup tokenov i firemných podielov, aktívne zásahy do chodu projektov, veľký dôraz na mikro analýzu a osobné kontakty s projektovými teamami.
Niektorí predstavitelia: Placeholder VC,
Consensys,
Binance Ecosystem Fund,
Fenbushi Capital, FBG Capital, výrobca ASIC minerov Bitmain (ktorý ovplyvňuje nielen vývoj Bitcoin Cash ale začína sa sústrediť na investície
do AI projektov ako napr. Cortex Labs).
[caption id="attachment_7346" align="aligncenter" width="1024"]
Bitmain sa nevenuje iba výrobe ASIC minerov a ťažbe, sú aktívnym investorom vybraných krypto projektov[/caption]
Vedeli ste že: Dnešné likvidné krypto-trhy (verejné order matching burzy) sú extrémne plytké a nelikvidné? Každý veľký hráč, ktorý chce nakúpiť/predať väčšie množstvo BTC alebo inej kryptomeny by na verejnom trhu neuspel alebo by výrazne pohol cenou. Preto sa inštitúcie do veľkej miery spoliehajú na privátny OTC (Over The Counter) trading - obchodovanie mimo burzu, kde sa protistrany dohodnú na vysporiadaní veľkého objemu prostredníctvom OTC desku alebo OTC brokera. Tieto obchody sú často neverejné a nemáme o ich objeme úplné dáta. Veľmi hrubý odhad autora je, že minimálne 50% celkového objemu reálne zobchodovaných bitcoinov (tj. ak vylúčime margin trading) prebieha OTC.
3. Oportunistický prístup
“Je nám jedno čo sú kryptomeny a aká je ich budúcnosť, trh s nimi je v súčasnosti neefektívny a my chceme využívať tieto neefektivity vo svoj prospech.”
Tento prístup sa nedá nazvať investičnou tézou v pravom slova zmysle. Jedná sa o hráčov, ktorí chcú kryptomenové trhy využiť pre okamžitý zisk, pretože sú neefektívne, neregulované a tým pádom na nich existuje veľa krátkodobých ziskových príležitostí.
Nájdeme tu hlavne proprietary trading houses (súkromné spoločnosti špecializujúce sa na krátkodobé obchody), market makerov a poskytovateľ likvidity. Napriek zdaniu sa nejedná (väčšinou) o žiadne “Evil Money”, ktoré trhu škodia. Naopak, trh sa vďaka nim stáva likvidnejší a efektívnejší, čím lepšie plní svoju funkciu smeny a cenotvorby.
Burzy týchto vysoko objemových obchodníkov vítajú a sú ochotné poskytnúť im výhodné podmienky. Napríklad nulové či dokonca záporné poplatky, kredit (tzn. že obchodníci nemajú kapitál priamo na burze, ale na zaistenom bankovom účte, nehrozí im teda riziko z pádu burzy).
Hlavné stratégie: krátkodobé obchody, market making (umiestnenie príkazov na best bid a best ask s cieľom profitovať na spreade), arbitráže (využívanie cenových rozdielov napr. medzi burzami), ICO flipping: Táto taktika je pre ekosystém negatívna - veľký kapitál si u ICO vyjedná lepší pre-sale bonus s cieľom čo najskôr tokeny predať za štandardnú cenu s pre-sale bonusom ako maržou. ICO flipping má jednoduchú tézu “Bigger Fool” = nájde sa ešte väčší hlupák ktorý odomňa relatívne predražené aktívum kúpi za viac než za koľko som ho kúpil ja.
Niektorí predstavitelia: Goldman Sachs, JP Morgan (trading desks), Bitcoinové whales (robia market making a manipulácie trhom, zdá sa že ich cieľom je ale akumulovať BTC a nie fiat meny), nemenovaní menší ICO VCs, ktorí flipujú tokeny s pre-salom, hlavne z Ázie.
[caption id="attachment_7345" align="aligncenter" width="1024"]
Goldman Sachs trading desk[/caption]
POZOR: Je rozšíreným mýtom, že príchod hráčov typu Goldman Sachs na krypto trhy bude mať za následok “lambo a moon”. Tento predpoklad je chybný, market makeri a krátkodobí traderi sa podieľajú rovnako na nákupnej i predajnej strane obchodov, zvyšujú síce objem a likviditu ale takmer nikdy nemajú “long bias” a netlačia cenu sami o sebe nahor (sú tzv. market neutral). Krypto-technológie a ich fundamenty ich skôr nezaujímajú a obchodovali by kľudne i s banánmi, keby na ich trhu boli podobné neefektivity a príležitosti.
Ázijské big money
Túto skupinu veľkých investorov by som rád zvlášť vypichol, pretože to je nový fenomén, ktorý sme v predchádzajúcej technologickej bubline (dotcom) až tak silno nezaznamenali.
Mnohí z nich sa z Číny snažia vyviesť časť kapitálu von, napriek zákazom vlády. Kryptomeny a ICOs im k tomu môžu poslúžiť, aj keď čínska vláda už podnikla opatrenia k zamedzeniu tejto činnosti.
Ďalším faktorom ktorý hrá rolu je fakt, že veľkí čínski (a kórejskí) investori majú peniaze prevažne zo štandardných biznisov - z výroby a medzinárodného obchodu. Skúsenosť s technologickými bublinami je na východe limitovaná, pretože až donedávna východ iba (skokovo) dobiehal západné inovácie. Kryptomeny a blockchain sú tak jednou z prvých technologických “bublín”, na ktorej sa snažia podieľať ako leaderi.
[caption id="attachment_7344" align="aligncenter" width="1024"]
Changpeng Zhao, CEO burzy Binance[/caption]
Ak to spojíme s čínskou kultúrou zameranou do veľkej miery na kolektivistickú centralizáciu i na obchodný image a formu, dostaneme projekty s názvami a prísľubmi doslova zo sci-fi. (Schválne, koľko projektov má názov ako referenciu k populárnemu sci-fi filmu?)
Tieto projekty, aj keď hlásajú decentralizáciu, sa riadia trochu inými hodnotami a ideológiou než tie západné. Mnohé východné krypto-projekty kopírujú západné inovácie, ale s agresívnejším marketingom a často i (údajnou) štátnou podporou. Profilujú sa však i tržní leaderi a veľké investičné skupiny, ktoré budú mať oveľa významnejší vplyv, než mali východní hráči napríklad počas internetového boomu.
Táto kultúra a spôsob komunikácie je však pre západného investora ťažko čitateľná a je náročné odlíšiť signál od šumu.
Záver
V druhej časti našej trilógie sme sa bližšie pozreli na investičné tézy v kryptomenách a na big money, ktoré tieto tézy zastávajú. V tretej časti si povieme, v čom majú veľkí hráči oproti malým investorom výhodu, s čím naopak zápasia a čo sa od nich môžeme naučiť.
[easy-social-share buttons="facebook,twitter,google,linkedin" counters=1 counter_pos="inside" hide_names="no" template="tiny-retina"]